Dnešná doba vychádza v ústrety ako pravákom, tak ľavákom. Boli však časy, keď byť ľavákom znamenalo hrozbu v očiach verejnosti.

Predsudky ohľadom ľavorukosti majú svoj pôvod pravdepodobne v náboženstve. Zatiaľ čo pravá ruka bola u bohov považovaná za tú dobrú, liečivú a odmeňujúcu, ľavačkou sa spôsobovali zranenia a posielali kliatby. Pokiaľ ju používal človek, pravdepodobne tak bol spolčený s diablom a z jeho rúk nemohlo vzísť nič dobré. Pozeralo sa na neho tiež ako na kriminálnika.

Pravá ruka bola odjakživa určená ku všetkým dôležitým činnostiam, ako bolo stravovanie či vítanie druhého. Keď človek nastavil počas pozdravu pravačku, druhý videl, že pri sebe nemá žiadnu zbraň. Starí Egypťania boli zato presvedčení, že ľavorukí vojaci sú skrytí zradcovia. Podobným poverám veril napríklad aj Platón, ktorý z ľaváctva detí vinil matky a ich zlú výchovu. Aristoteles neprejavil o nič viac múdrosti, ale na rozdiel od Platóna pripisoval túto vlastnosť jednoducho prírode.

Postoj stredoveku k ľavorukosti nie je príliš známy. Ani neskoršie doby ale neboli k ľavákom prívetivé.

Svoje si vytrpeli hlavne deti, ktoré boli v školách nútené k násilnému preorientovaniu na praváctvo. K tomuto výsledku mali dopomôcť telesné tresty či priväzovanie rúk žiaka k stoličke.

Tolerancie a porozumenia sa ľaváci konečne dočkali až v súčasnom veku, kedy im spoločnosť vychádza plne v ústrety. Skončilo sa tiež utrpenie v školách a deti môžu využívať pomôcky zostavené presne pre ich ľavú ruku.

ZDROJextrastory
LIKE ak sa ti príspevok páčil